Pre mnohých predstavuje obdobie zimy a koniec roka dokončovanie vecí, naháňanie sa spolu s hromadou povinností a s tlakom na seba – častokrát viac ako dokážeme uniesť – najlepšie s mantrou „musím to zvládnuť“. Máme prácu, deti, zabehnutý stereotyp, povinnosti a ani minútu na seba. Je to však naozaj tak? Alebo sa len nechceme stretnúť sami so sebou a dať seba na prvé miesto?
A tak ako príroda v tomto období oddychuje a pripravuje sa na jar, aby sa mohla prejaviť vo svojej plnej sile, skúsme to aj my. Využiť dlhé zimné večery na spomalenie, zastavenie sa a možno len tak jednoducho byť, offline. Vytvoriť si priestor pre seba so šálkou voňavého čaju v tej najteplejšej deke, s vyloženými nohami, s knihou v ruke, na prechádzke v prírode, pri pečení. Práve toto obdobie stíšenia sa nám dovoľuje ísť hlbšie do svojho vnútra, do ticha, s tými najkrajšími výhľadmi do nášho srdca a duše.
Všetky dôležité odpovede máme v sebe, vo svojom vnútri a práve vo chvíľach, kedy sa dokážeme vedome zastaviť a spomaliť, vytvoríme priestor kedy naša duša prehovorí. Vytvorí sa priestor na sebapoznanie, nové myšlienky, nápady, môžeme prehodnotiť svoje smerovanie, hodnoty a priority.
Prajem nám, nech je adventný čas pokojný, aby sme spomalenie a radosť z obyčajných chvíľ a vecí skutočne žili, nielen o tom hovorili….lebo život nie je o strese, ponáhľaní sa, porovnávaní, pracovnom vyťažení, výkonoch a výsledkoch, ale aj o tom vnútornom tichu, ktoré je veľakrát plné odpovedí.
S láskou,
