Život sa nám nedeje len tak sám od seba, vytvárame si ho svojimi myšlienkami, názormi, presvedčeniami, častokrát aj tými nevedomými. Všade sa o tom píše, hovorí, ale naozaj si to aj uvedomujeme? Keby sme mali možnosť vidieť aká silná je každá naša myšlienka a presvedčenie, vedeli by sme si ich ustrážiť oveľa lepšie. Lenže nemáme, a preto nám ostáva veriť, alebo len pozorovať, či sa naozaj tak deje. Naša myseľ častokrát rada kritizuje, posudzuje, hodnotí a prináša rôzne scenáre. Ak si to neuvedomíme a nezastavíme sa, veľmi ľahko nás dokáže vtiahnuť do jej katastrofických príbehov. Ak sa v nás dejú strachy, krivda, problémy, výčitky, závisť, odzrkadlí sa to na našom tele, trávení, nepríjemných pocitoch na hrudi, v hlave, dýchaní. Asi to všetci poznáme…
Ak si však uvedomíme každú jednu myšlienku v prítomnom okamihu, dokážeme ju zmeniť – vedome. Kritiku, sťažovanie sa, strachy, obavy tak môžeme vymeniť za vďačnosť. Môžeme začať ďakovať za drobnosti, ale aj veľké veci bežných dní, za výživu, za rodinu, priateľov, prácu, naše talenty, fyzické telo, každý jeden nádych a výdych… Vďačnosť môžeme praktizovať kedykoľvek a kdekoľvek, máme ju v každej chvíli a vždy pri sebe. Je maličkosť, ktorou môžeme zvýšiť svoju energiu, otvára naše srdcia, učí nás prijať samých seba, iných ľudí aj životné situácie. Prináša spokojnosť do života a mení našu vibráciu.
Je skvelé si uvedomiť, že je vždy za čo ďakovať. Slovíčko ďakujem je jedna z najsilnejších mantier, modlitieb, ktorú máme k dispozícii. Nemusíme si ju však stále opakovať v mysli ako naučenú frázu, len nechajme ten pocit vďačnosti prejsť celým naším telom, každou jednou bunkou. Zmení sa nám vyžarovanie, osobná energia a aj život samotný.
Skúste si spomenúť na pocit, keď vám niekto od srdca poďakuje, za napríklad dobre vykonanú prácu. Aby sme však neboli závislí od poďakovania iných, začnime od seba a namiesto sťažovania sa zamerajme svoju pozornosť na vďačnosť a poďakujme napríklad:
…svojmu telu, že každá jedna bunka vie čo má robiť, bez nášho zásahu
…za každý jeden nádych a výdych
…za skoré vstávanie, ktoré nám umožní vidieť ranné slnko
…za nebeské divadlo pri západe slnka
…za smiech detí
…za poobednú kávu
…za vôňu lesa, aj mesta
…za to, že máme možnosť tvoriť si život podľa svojich predstáv
…za každú stresovú situáciu, ktorá nás učí ako zachovať pokoj
…za kritiku od nadriadeného, ktorá nás posúva ďalej
…za veľa práce, ktorá nás učí dať si hranice
…za náročné spoločenské udalosti, ktoré v nás prebúdzajú súcit a potrebu zmeny, ktorá začína u nás samotných
…za slzy, ktoré očistia dušu a prinesú úľavu
…za chorobu, ktorá nám ukazuje, že máme v živote niečo zmeniť
…za dar života
…za…doplňte si samy 🙂
Viem, najťažšie sa ďakuje vtedy, keď sme chorí, je nám ťažko, keď život nehrá podľa našich predstáv, ale aj napriek tomu máme každý deň nekonečno veľa dôvodov na vďačnosť, tak prečo ich nevyužiť?
S láskou,
